Pár krokov cestou
tmavou ako uhlie,
strach z veľkých tieňov,
ktorým svetlo uhne.
Bojím sa kríkov,
stromov, zvukov tiež.
Prečo to tu píšem,
keď to aj tak vieš?
Zrazu precitám, zízam,
z oblohy svetlo valí sa,
pod mliečnou dráhou stojím,
tmavá bodka maličká.
Milióny hviezd, planét,
každá to svoje miesto má.
Ja sa teším,našla som to moje,
je všade, kde stojíš vedľa mňa.
Komentáre
Je to citovka, jak ma bejt:-)))
Asi mas nejakej mindrak, nebo co.
Nevadi. Pestuj si ho, dokavad sam neodpadne. Mindrak je jako opar, ted nevim slovensky, dostanes ho a najednou zmizi. Muzou za to bakterie, ale ty ja mam vycviceny! Mohli by skusit a by si videla:-))))
Super :-)
...
...Martinko...mám takého človeka, aj do života, aj do reálnej tmy ....potrebujem ho, milujem ho...a ak by potreboval ľadvinu, o jednej viem....vďaka za návštevy....
Ocuvaj, Flexi, xixixi,
Inac nemas sa za co hanbit, strach je pud,dokonce ty one,endorfiny, ci co, zmobilizuje, a je z tebe van Dame!
flexi,
nielen milé, ale aj pohladzujúce :-)
... :-))) ...
Flexi,
Krásne
teda, máš
... :-)))...