Pobozkám ho? Nepobozkám?
Tá zvedavosť a chuť ma zničí.
Čo stane sa ak len ochutnám?
Nezastavia ma už ničím.
Podídem bližšie, chvíľku váham,
kým k perám si ho priložím.
Ako asi chutí? Premýšľam, hádam,
pýtať sa nedá hlasom trasúcim.
Pomaly sa dvíha k mojim perám
kalich horkosti môjho života,
len bozk, krok k minulosti dverám,
ochutnám akú trpkosť ponúka.
Niečo ako bozk a prvý glg,
chcem šnúrku zabudnutia pretrhnúť.
Vypijem ho však do dna, veď je môj.
Čo potom?
Vykročiť opäť. Budúcnosti neuhnúť.
Komentáre
do toho do toho!!
... :-))) ...
:-))
a opäť..
flexi
... :-))) ...
flexi
... :-))) ...
flexi
... :-))) ...
Flexi,
... :-))) ...