Ja viem, že si tam,
vysoko vo veži ukrytý.
Ja viem,že si tam,
nad miliónmi schodov. Práve ty.
Ja vyjdem po nich,
hoc kráčať budem roky dlhé.
Ja vyjdem po nich,
otvoriť láskou tvoje smutné srdce.
Bola to cesta ťažká,
potkýnala som sa o kroky vlastné.
Bola to cesta ťažká,
no dvere zamknuté som našla.Zvláštne.
Keď ochotný si počkať,
prejdem tie schody znova. Viem.
Keď ochotný si počkať,
od tých dvier kľúče prinesiem.
Opäť tá cesta ťažká,
pavučiny, krysy, únava.
Opäť tá cesta ťažká,
predsa pred dverami som zastala.
Otáčam kľúčom v zámke,
srdce mi bije ako veľký zvon.
Otáčam kľúčom v zámke,
aby pustila som ťa teraz von.
Otvorím dvere, s úžasom zízam,
až ma ten čudný pocit desí.
Otvorím dvere, s úžasom zízam,
lebo ja tu som a ty už nie si.
Komentáre
:)
...:-)))...
:-(
Nabuduce skus veselsiu - ty vies aj take . . .
...:-)))...
tato
usmev :)
... :-)))...
ale no :)
aa prave si ma donutila nazriet do svojich pisieb a som sa rozhodol dat si este jedno repete na blogu...:)
dobru noc :)
...:-)))...
:-)
flexi
flexi
... :-))) ...
:-))
... :-))) ...
strašne smutné
to je ako zo sna...
no toto...
... :-))) ...
Flexi...
Postupne si čítam tvoje básne, máš pekný, príjemne zľahka lahodiaci štýl, také letné vzletné básne. (-:
... :-))) ...