flexi

Keď nie si tu, ja svoje vnútro mám prázdne,

sama,opustená ako hniezdo bez vtákov,

keď dlhšie nevidím tie tvoje oči krásne,

som ako obilia lán, no bez vlčích makov.

Keď dýchaš vzduch, o ktorý nedelíš sa so mnou,

ľúto mi je, že ďaleko si zas a znova,

že na sivý mesiac dívaš sa len oknom

a nie so mnou z chodníka, či dvora.

Viem, že prídeš opäť, na hojdačku sadneš,

pred našim domom, na krásnej bielej verande,

vietor pohladí ti tvár, ty smerom ku mne pozrieš,

previnilo i hamblivo, jak na prvom rande.

Tou kockovanou dekou prikryjme sa spolu,

ja opriem sa ti o rameno a začnem hneď snívať,

náš sen o prázdnej láske, šťastí, budúcnosti,

až srdcia pochopia, že môžu začať splývať.